VZL 2001, 70(4):146-150
PSYCHOHYGIENIC ASPECTS OF A NOISE STRAIN - ASSESSMENT POSSIBILITIES IN A GROUP OF UNIVERSITY STUDENTS
- Ústav hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika
Hluk je akýkoľvek nežiadúci zvuk, ktorý pôsobi na človeka rušivo, nepríjemne, pripadne poškodzuje jeho zdravie. Okrem známych sluchových účinkov do popredia sa dostávajú aj tzv. nesluchové účinky chronickej expozicie komunálnemu hluku, hlavne hluku z dopravy. Do úvahy treba brať aj psychosociálne vplyvy a rozmrzenosť. V našej práci porovnávame dve štúdie, ktoré sa zaoberali sledovanim záťaže vybraných skupin obyvatelstva Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky, dopravným hlukom v intervale 10 rokov. Cieľom štúdii bolo objektivne zhodnotenie hlukovej expozicie vybraného súboru vysokoškolákov, porovnanie so subjektivnou odozvou na rušenie hlukom v obytnom prostredi z hľadiska kvality spánku, rozmrzenosti, psychosociálnej pohody a vypočítanie a porovnanie rizik expozicie hluku. Výsledky kalkulácie relativnej pravdepodobnosti (odds ratio) ukazujú nárast hodnoty rizik obťažovania dopravným hlukom v exponovanej skupine vysokoškolákov v intervale 10 rokov. Okrem dopravného hluku (OR = 6,01; 95% IS = 4,97-7, 95 vs OR = 2,56; 95% IS = 1,93-3, 42) pozorujeme nárast rušenia a obťažovania hlukom zo susedných bytov (OR = 2,43; 95% IS = 1,99-3,03 vs OR = 1,71; 95% IS = 1,29-2,27) a zo zábavných podnikov (OR = 3,90; 95% IS = 3,19-5,46 vs OR = 1,51; 95% IS = 0,90-2,52). Riziká interferencie dopravného hluku s rôznymi aktivitami sú signifikantne vyššie u exponovanej skupiny vysokoškolákov a pozorujeme ich nárast v desaťročnom intervale. Porovnanim dvoch štúdii sme pozorovali kontinuálny nárast záťaže dopravným hlukom v mestskej aglomerácii ako aj nárast hodnoty subjektivnych rizik v exponovanej skupine vysokoškolákov.
Keywords: Dopravný hluk; Rozmrzenosť; Hodnotenie rizika; Komparatívna štúdia
Noise is considered to be any unwanted sound that may adversely affect the health and well-being of individuals or populations. In addition to the more obvious effects on hearing, there has been increasing concern about the nonauditory effects of chronic exposure to noise, especially community, and particularly road traffic noise. The psychosocial effects and annoyance are consequences that are needed to be taken into account. The global aim was to compare two noise annoyance surveys performed in the city of Bratislava (capital of the Slovak Republic; 450, 000 inhabitants) in a ten-year interval. These surveys were aimed at quantifying the noise exposure afiecting a university student cohort, evaluating their subjective response to community noise in their residential areas and calculating noise annoyance risks. When comparing current and previous risks of different noise exposures, current risks are much higher concerning road traffic noise annoyance (OR = 6.01; 95% CI = 4.97-7.95 vs OR = 2.56,' 95% CI = 1.93-3.42), entertainment facilities (OR = 3.90; 95% CI = 3.19-5.46 vs OR = 1.51; 95% CI = 0.90-2.52) and neighbourhood noise annoyance (OR = 2.43; 95% CI = 1.99-3.03 vs OR = 1.71; 95% CI = 1.29-2.27) for the exposed group. Current risks of road traffic noise interference with various activities (reading and mental work, personal communication, telephone communication, sleep) were also higher than the previous ones. A comparison of the two noise annoyance surveys shows that community noise, especially road traffic noise strain increases in urban agglomerations as does the subjective response to it.
Keywords: Road traffic noise; Annoyance; Risk assessment; Comparative study
Published: August 1, 2001 Show citation
